Riešenie kolektívnych sporov

Pri vyjednávaní o kolektívnej zmluve môžu vzniknúť spory o uzavretie zmluvy a neskôr o plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. V prípade sporov týkajúcich sa plnenia povinností, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivých zamestnancov, ich riešia tzv. mediátori a rozhodcovia. Ide len o spory medzi stranami kolektívnej zmluvy, t. j. medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi (alebo organizáciami zamestnávateľov), ktoré vyplývajú z uzavretia kolektívnej zmluvy alebo zo záväzkov, ktoré im vyplývajú z kolektívnej zmluvy. Pokiaľ ide o povinnosti, z ktorých vyplývajú práva jednotlivých zamestnancov, tieto sa uplatňujú a vymáhajú rovnako ako povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce. Uplatňovanie týchto práv je vecou jednotlivých dotknutých zamestnancov.

Priebeh riešenia sporov

Prvá fáza: konanie pred mediátorom

Ak sa zmluvné strany nedohodnú na obsahu kolektívnej zmluvy alebo na jej zmene, alebo ak sú v spore o plnenie záväzkov z nej vyplývajúcich, nastupuje prvá fáza riešenia kolektívnych sporov. Táto fáza je preferovaná a zároveň povinná pre ďalší postup a označuje sa ako konanie pred mediátorom. Strany si môžu spoločne vybrať akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu spôsobilú k právnym úkonom, ktorá má ich plnú dôveru a potrebné schopnosti na vyriešenie sporu z pozície tzv. mediátora. Po prijatí žiadosti mediátorom sa začne konanie pred mediátorom. V opačnom prípade, t. j. ak sa strany nedohodnú na osobe mediátora, tohto určí Ministerstvo práce a sociálnych vecí (ďalej len „ministerstvo“), no len na návrh jednej zo strán a zo zoznamu mediátorov a rozhodcov vedeného ministerstvom. Konanie sa začína doručením rozhodnutia o určení mediátora.

V tejto fáze sa strany snažia dosiahnuť zmierlivé riešenie, a preto postupujú v súčinnosti s mediátorom. Mediátor však nemôže rozhodnúť spor, ale len písomne stranám oznámi navrhované riešenie sporu, a tie sa potom rozhodnú, či toto riešenie akceptujú alebo nie. Ak sa spor nevyrieši do 20 dní (alebo v inej lehote, na ktorej sa dohodli strany) odo dňa prijatia žiadosti o mediáciu alebo odo dňa doručenia rozhodnutia o určení mediátora, považuje sa mediačné konanie za neúspešné a môže nasledovať žiadosť ministerstvu o určenie nového mediátora alebo konanie pred rozhodcom.

Druhá fáza: konanie pred rozhodcom

Toto konanie sa od predchádzajúceho líši najmä tým, že rozhodca riešenie len nenavrhuje, ale má právomoc spor priamo rozhodnúť. Konanie sa začína prijatím žiadosti zmluvných strán kolektívnej zmluvy, aby spor rozhodol rozhodca. Za rozhodcu môže byť menovaný len občan spôsobilý na právne úkony, ktorý je zapísaný v zozname mediátorov a rozhodcov vedenom ministerstvom. Ak nedôjde k dohode strán a ide o spor o uzavretie kolektívnej zmluvy, ktorý vznikol na pracovisku, kde je zakázaný štrajk, alebo o spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, núka sa rovnaký postup ako v prípade mediátora, t. j. že rozhodcu určí ministerstvo a konanie sa začne doručením rozhodnutia ministerstva rozhodcovi. Pritom je potrebné zdôrazniť, že nie je prípustné, aby jedna a tá istá osoba pôsobila v tom istom kolektívnom spore ako sprostredkovateľ aj ako rozhodca. Strany sú aj v tejto fáze povinné postupovať s rozhodcom vo vzájomnej súčinnosti. Po vydaní rozhodnutia rozhodcom a jeho doručení zmluvným stranám v písomnej podobe do pätnástich dní od začatia konania je tým uzavretá kolektívna zmluva. Odvolanie na súd možno podať len v prípade, ak ide o rozhodnutie rozhodcu v spore o plnenie kolektívnej zmluvy. V takom prípade môže ktorákoľvek zo strán podať do pätnástich dní od doručenia rozhodnutia rozhodcu návrh na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia, o ktorom rozhodne krajský súd uznesením, proti ktorému už nie je prípustné ďalšie odvolanie ani obnova konania. Ak súd rozhodnutie zruší, rozhodca je potom viazaný právnym názorom súdu. Ak nebol podaný návrh na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia alebo ak bolo konanie zastavené, rozhodnutie rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy sa stáva právoplatné jeho doručením a ako také je súdne vykonateľné.

Štrajk

Štrajk je jedným z najstarších a pomerne často využívaných nástrojov na presadzovanie kolektívnych záujmov zamestnancov (protiváhou je tzv. výluka, ktorú môže využiť naopak zamestnávateľ). Štrajk sa môže vyhlásiť ako krajný prostriedok v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy vtedy, ak sa zmluva neuzavrie ani po mediačnom konaní a strany nepožiadajú o vyriešenie sporu rozhodcu. Konkrétne je štrajk úplné alebo čiastočné prerušenie práce zamestnancami (nie však prerušenie práce z dôvodu prestojov alebo iných prekážok v práci, pozri Prekážky v práci). Štrajk v spore o uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy obvykle vyhlasuje a o jeho začatí rozhoduje odborová organizácia, ak so štrajkom súhlasia aspoň dve tretiny zamestnancov zamestnávateľa zúčastnených na hlasovaní o štrajku, ktorých sa má táto zmluva týkať, za predpokladu, že sa na hlasovaní zúčastnila aspoň polovica všetkých zamestnancov zamestnávateľa, ktorých sa má táto zmluva týkať. Odborová organizácia potom oznámi zamestnávateľovi, kedy sa štrajk uskutoční, dôvody a cieľ štrajku a napokon počet zamestnancov, ktorí sa ho zúčastnia. Účasť na štrajku je dobrovoľná a nikoho neslobodno nútiť, aby sa k nemu pripojil, ani mu naopak nesmie byť bránené v účasti.

Aké otázky zvyčajne riešime pre klientov v súvislosti s riešením kolektívnych sporov?

• Ako uzavrieť kolektívnu zmluvu?
• Ako prebieha riešenie kolektívnych sporov?
• Ako určiť mediátora na riešenie kolektívneho sporu?
• Ako sa môžem odvolať na súd, ak nesúhlasím s rozhodnutím rozhodcu v kolektívnom spore?
• Ako a kedy možno vyhlásiť štrajk?
• Posúdenie, či majú zamestnanci právo na štrajk
• Zastupovanie štrajkového výboru
• Ako postupovať počas štrajku?
• Ako uplatniť právo výluky?