Uznávanie rozhodnutí vydaných orgánmi inej krajiny

Uznanie rozhodnutia spočíva v priznaní rovnakých právnych účinkov zahraničnému rozhodnutiu, t. j. rozhodnutiu vydanému orgánmi iného štátu, ako rozhodnutiu vydanému v tuzemsku. Dôsledkom uznania cudzieho rozhodnutia je presne taký právny stav, aký by nastal, keby v rovnakej veci rozhodol český orgán (napr. český súd). Pod zahraničným rozhodnutím rozumieme nielen rozhodnutia súdov a úradov cudzieho štátu (správnych orgánov), ale aj zahraničné súdne zmiery a zahraničné verejné listiny vydané v súkromnoprávnych veciach. Do tejto kategórie samozrejme patria aj rozhodnutia trestných súdov o občianskoprávnych nárokoch poškodeného.

Podmienky uznania vo všeobecnosti

Zahraničné rozhodnutie je v Českej republike účinné, ak nadobudlo právoplatnosť podľa potvrdenia príslušného zahraničného orgánu a ak ho uznali české orgány. Keď hovoríme, že zahraničné rozhodnutie je účinné v Českej republike, znamená to, že má rovnaké právne účinky ako právoplatné české rozhodnutie v tej istej veci. V otázke nadobudnutia právoplatnosti podľa potvrdenia príslušného zahraničného orgánu je potrebné nahliadnuť do zahraničných procesných predpisov.

ZMPS však stanovuje určité prekážky, ktoré bránia uznaniu (prípadne aj výkonu) cudzích rozhodnutí. Zahraničné rozhodnutie tak nemožno uznať, ak:

• uznaniu bráni výlučná právomoc českých orgánov v danej veci, alebo ak konanie nemožno vykonať pred žiadnym orgánom cudzieho štátu,
• na českom súde prebieha konanie v rovnakej veci, ktoré sa začalo skôr,
• český orgán vydal právoplatné rozhodnutie v rovnakej veci alebo už bolo uznané právoplatné rozhodnutie orgánu tretieho štátu,
• účastník konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bol postupom zahraničného orgánu zbavený možnosti riadne sa zúčastniť na konaní,
• uznanie by bolo v zjavnom v rozpore s českým verejným poriadkom,
• nie je zaručená vzájomnosť (tá sa však nevyžaduje, ak zahraničné rozhodnutie nie je namierené proti českému občanovi alebo českej právnickej osobe).

Ak sú splnené vyššie uvedené podmienky, zahraničné rozhodnutie sa musí uznať (alebo vykonať). Rozhodnutie o uznaní sa totiž obmedzuje len na určenie, či sú splnené zákonom stanovené podmienky na uznanie. To inými slovami znamená, že rozhodnutie nemožno skúmať vo veci samej (napr. či je v súlade s právom cudzieho štátu).

Zahraničné rozhodnutia v majetkových veciach

Všeobecne

Uznanie zahraničných rozhodnutí v majetkových veciach sa nevyslovuje osobitným výrokom. Zahraničné rozhodnutie sa uzná tým, že ho český orgán verejnej správy zohľadní, ako keby išlo o rozhodnutie českého orgánu. V tomto prípade sa konanie o uznanie zahraničného rozsudku nezačína samostatným návrhom, a preto na jeho prejednanie nie je stanovená osobitná príslušnosť. Rozhodnutie tak posúdi český súd konajúci v danej veci, ku ktorej má zahraničné rozhodnutie nejaký vzťah. Súd sa potom s otázkou uznania zahraničného rozhodnutia vysporiada v zdôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej.

Uznávanie rozhodnutí vo vzťahu k členským štátom EÚ

Medzi členskými štátmi Európskej únie sa uplatní nariadenie Brusel I bis, ktoré ako všeobecnú zásadu stanovuje, že rozhodnutia vydané v jednom členskom štáte sa uznávajú v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Ak sa však stane sporné, či sa má rozhodnutie uznať, môže ktorákoľvek strana požiadať o zistenie, či sa tak má vykonať. Aj v tomto prípade sa však uplatňujú dôvody na odopretie uznania (alebo výkonu) rozhodnutia. Zahraničné rozhodnutie sa však nikdy nesmie skúmať vo veci samej. Z ďalších nariadení možno uviesť tiež nariadenie o európskom exekučnom titule, nariadenie o európskom platobnom rozkaze a nariadenie o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Zahraničné rozhodnutia v iných ako majetkových veciach

Všeobecne

Právoplatné cudzie rozhodnutia vo veciach manželských a vo veciach určenia a zapretia rodičovstva, ak je aspoň jeden z účastníkov konania, ktoré viedlo k vydaniu cudzieho rozhodnutia, občanom Českej republiky, sa v Českej republike uznávajú len formou osobitného rozhodnutia, a to rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky. Úlohou Najvyššieho súdu je v týchto prípadoch preskúmať, či sú splnené vyššie uvedené podmienky na uznanie a či uznaniu nebránia hore uvedené prekážky. Rozhodnutie však možno uznať len vtedy, ak bol skutkový stav zistený spôsobom, ktorý je v zásade v súlade s príslušnými ustanoveniami českého právneho poriadku. O uznaní rozhoduje súd rozsudkom. Ak Najvyšší súd návrhu vyhovie, rozhodne napríklad o tom, že rozhodnutie zahraničného súdu sa vo výroku o rozvode manželstva uznáva v Českej republike.

V situácii, keď účastník konania nebol občanom Českej republiky alebo keď sa rozhodnutie týka iných nemajetkových vecí (napr. starostlivosti o maloletých), uplatňuje sa iný režim. V prvom prípade sa postupuje obdobne ako pri uznávaní cudzích rozhodnutí v majetkových veciach (český orgán teda zohľadní dané rozhodnutie, ako keby išlo o jeho vlastné rozhodnutie). V druhom prípade je potrebné uplatniť jednotlivé ustanovenia ZMPS (napr. o obmedzení spôsobilosti cudzinca na právne úkony, o vyhlásení cudzinca za mŕtveho atď.). Tieto rozhodnutia sa vo všeobecnosti uznávajú bez ďalšieho konania.

Uznávanie vo vzťahu k členským štátom EÚ

Vo vzťahoch medzi členskými štátmi EÚ sa použije nariadenie Brusel II bis, ktoré sa vzťahuje na uznávanie rozhodnutí vo veciach manželských a vo veciach rodičovských práv a povinností. Pre uznávanie v tomto zmysle vo všeobecnosti platí, že rozsudok vydaný v jednom členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Ktorákoľvek zo strán môže opätovne požiadať o rozhodnutie o uznaní alebo neuznaní rozsudku. Aj nariadenie Brusel II bis stanovuje dôvody neuznania rozsudku v manželských veciach (ak je uznanie zjavne v rozpore s verejným poriadkom) alebo vo veciach rodičovských práv a povinností (ak napr. dieťaťu nebola poskytnutá možnosť byť vypočuté).

Na záver

Problematika uznávania cudzích rozhodnutí je pre právnych laikov pomerne zložitá, najmä vzhľadom na množstvo predpisov, ktoré ju upravujú, a rôzne navzájom odlišné postupy, ktoré sa uplatňujú pri uznávaní jednotlivých rozhodnutí.

V praxi navyše často laik čelí aj problému, že na uplatnenie svojich práv vyplývajúcich z cudzieho rozhodnutia v Českej republike, prípadne z domáceho rozhodnutia v zahraničí, bude potrebné pristúpiť aj k jeho výkonu. Ak má napríklad český veriteľ vykonateľné rozhodnutie českého súdu voči slovenskému dlžníkovi, ktorý žije a má všetok majetok na Slovensku, bude potrebné zabezpečiť výkon (t. j. exekúciu) tohto rozhodnutia prostredníctvom slovenských orgánov (exekútorov). Samostatnou kapitolou je potom výkon cudzích rozhodnutí v Českej republike a naopak domácich rozhodnutí v zahraničí, ako aj konanie, ktoré tomu predchádza, čo je všetko potrebné riešiť podľa príslušných právnych noriem, pričom jednoduchšia situácia pokiaľ ide o výkon rozhodnutí v jednotlivých členských štátoch je vďaka jej legislatíve v rámci Európskej únie. 

V každom prípade nie je na škodu poradiť sa v týchto veciach s odborníkmi, ktorí majú nielen teoretické znalosti, ale aj praktické skúsenosti, ako postupovať v rôznych situáciách. V tejto súvislosti vám radi poskytneme potrebnú právnu pomoc.

Aké situácie zvyčajne riešime pre našich klientov v súvislosti s uznávaním cudzích rozhodnutí v Českej republike?

• Uznávanie rozhodnutí vydaných orgánmi inej krajiny
• Dôvody neuznania zahraničných rozhodnutí
• Cudzie rozhodnutia v majetkových veciach
• Spolupráca súdov na medzinárodnej úrovni
• Orientácia v zákonoch o medzinárodnom práve súkromnom
• Určenie, ktoré zákony patria do výlučnej právomoci českých súdov
• Uznanie rozsudku zahraničného súdu o rozvode
• Uznávanie a výkon zahraničných rozsudkov z krajín mimo EÚ
• Kto hradí trovy konania v prípade rozhodnutia zahraničného súdu